O koronavíruse COVID-19 vzniká množstvo hoaxov, dezinformácií a konšpiračných teórií. Zdroj: imbm.sk
Bezpečnost nejen na internetu

Pojmy, s ktorými sa môžete stretnúť na internete

Súčasná doba poskytuje neobmedzené možnosti, kde si vyhľadávať informácie. Na jednej strane ide o tlačené noviny a časopisy, ale aj televíziu, rozhlas a internetové médiá. Profesionálni novinári, ale aj amatéri, môžu mať aj vlastný blog, v ktorom môžu písať o témach, ktorým sa inde nemôžu alebo nemajú možnosť venovať.

Informácie, ktoré sú k dispozícii, nemusia byť vždy pravdivé. Môže ísť o polopravdy, hoaxy, dezinformácie, klamstvá alebo konšpiračné teórie. Jedna vec je o nich si čítať, či už zo zvedavosti alebo kvôli prehľadu o tom, čo sa deje okolo nás, ale druhá vec je im veriť, nedajbože ich považovať za pravdivé a šíriť ich ďalej. Nieto si ich ešte overiť, či sú pravdivé. V úvahu treba brať aj pojem Pareidolia, ktorý si vysvetlíme v nasledujúcom zozname pojmov.

Dezinformácia – forma nepravdivej informácie – cieľ je oklamať, poškodiť povesť alebo reputáciu či inak ublížiť objektívnemu obrazu skutočnosti – využíva sa zámerne a je ľahko zneužiteľný. Nemá legislatívne uchopenie ani kódex vykonávania. Môže mať podobu textu, obrazu, videa, grafiky a zvuku. Medzi dezinformácie môžeme zaradiť napríklad to, že koronavírus COVID-19 umelo vytvorený v laboratóriách.

Konšpiračná teória – alebo aj sprisahanecká teória. Názor na ľubovoľnú tému tvrdiaci, „…že istá skupina ľudí vedome a tajne (konšpiračne) pôsobí v neprospech inej skupiny ľudí alebo celého ľudstva. Konšpiračné teórie vysvetľujú historické alebo súčasné udalosti ako výsledok tajného sprisahania skupiny mocných činiteľov.“ (Wikipedia). Ako príklad je možné spomenúť si konšpiračné teórie o Chemtrails a o plochej Zemi.

Hoax„…je predovšetkým prostredníctvom Internetu elektronicky šírená správa, ktorá napriek svojej nezmyselnosti vyzýva na to, aby bola preposielaná ďalším používateľom systému. Jednoduchosť a prakticky nulová cena a námaha pri preposielaní spôsobila ich veľký rozmach.“ (unipo.sk)

Hoaxy hlavne varujú pred údajne vážnym, hoci v skutočnosti neexistujúcim nebezpečenstvom, prosia o pomoc v núdzi (hoci občas ide o prosby, ktoré boli na začiatku aktuálne, napr. darovanie krvi) a tvrdia, že prinášajú šťastie.  Občas sa vyskytujú reťazové správy vo forme prosby alebo petície. V súčasnosti existujú aj hoaxy o tom, že nás môžu 5G siete ohroziť.

Pareidolia – ide o psychologický fenomén spôsobujúci, že človek prikladá vágnym zvukovým a zrakovým vnemom význam. Je známa už stovky rokov. Ako zaujímavosť si môžete prečítať o nej článok. Príkladom Pareidolie je, keď sa napríklad deti hrajú, prezerajú si oblaky a predstavujú si, že sú to autá, tváre, zvieratá a podobne.

Ukážka Pareidolie, keď je vidieť tvár tam, kde nie je. Zdroj: sainte-anastasie.org

Debunking – ide o metódu vyvracia dezinformácií a falošných správ. Existuje o tom napríklad štúdia, ako aj príručka. Články, v ktorých sa robí debunking (vyvracanie), sú napríklad na stránke fakty.afp.com.

Falošné správy – ide o nepravdivé a zavádzajúce informácie. Šíria sa na najznámejších a najväčších platformách a môžu polarizovať verejnú diskusiu, vytvárať napätie v spoločnosti a aj oslabovať demokraciu.

Zdroje: euractiv.sk, attelier.sk, Wikipedia, tech.sme.sk, unipo.sk,  techbox.dennikn.sk, magazin.pluska.sk

0

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *